"Proč si si ještě udělala blog, to ti nestačí facebook?"
"Nebudeš přece každý den uklízet!"
"Okná se myjou jednou v roce a to na jaře."
"Přes tvoje ťukání neslyším televizi."
"Dupeš jako slon, vzbudíš Klárku!"
"Chodíš jako duch, vůbec tě není slyšet, potom se nediv, když do tebe narazím!"
PS1. Tieto hlášky budem priebežne dopĺňat.
PS2. Nemyslím si, že sú nejaké hrozné, proste sa mi len zdajú zábavné a za zmienku hodné.
PS3. Súhlasím, že s tým umývaním okien sa s M. viacerí zhodnú.
Kusudama
Na vianočnom bazáre našej školy sme si od Peťkinej pani učiteľky kúpili dve veľmi zaujímavé gule z papiera, sú to ručne robené origami, volajú sa KUSUDAMA. Majú prinášať šťastie a zaháňať zlých duchov. Pani učiteľka ich vlastnoručne poskladala, čo veľmi obdivujem! Umenie origami sa mi zdá dosť náročné, ale raz by som to chcela skúsiť aj ja.
Žlto-oranžovo-zelenú kusudamu sme si zavesili v predsieni. Zakaždým, keď sa vrátim z prechádzky, hneď vo dverách sa mojim očiam dostane potešenia z nádhernej papierovej ozdoby.
Ružová kusudama je Peťkina, visí v jej izbičke z lustra. Je nežná, dievčensky jemná.
Žlto-oranžovo-zelenú kusudamu sme si zavesili v predsieni. Zakaždým, keď sa vrátim z prechádzky, hneď vo dverách sa mojim očiam dostane potešenia z nádhernej papierovej ozdoby.
Ružová kusudama je Peťkina, visí v jej izbičke z lustra. Je nežná, dievčensky jemná.
Blogo-odpoveď na plány do roku 2011!
Tak som bola vyzvaná viacej blogovať, sadám a skúšam čosi napísať za Kláruškinho plaču a Milankovho hukotu, chudák je z toho vždy tak nervózny, keď mimino plače!
"Proč zas pláče, no řekni mi, co jí je!"
Ale nééééé, tak idem to dieťa nešťastné vyslobodiť. Ono by stačilo, keby sa s ňou pán otec prechádzal po izbe, trošku ju pohupoval, ale to nie je možné, ako sa bol práve vyjadril "Ne, nebudu s ní chodit, musí si zvyknout, že já chci sedět a dívat se na televizi!" Ano, to je slovo do bitvy, v otázke výchovy týchto malých miminiek musí byť človek nekompromisný, zásadový!
A nezdvihne zadok ani po niekoľkominútovom zúfalom detskom náreku... Aj kolegovia z práce říkali, že se dítě nemá rozmazlovat!
Tuším tento blog premenujem z povodného názvu "Blogo-odpoveď na plány do roku 2011!" na "Pohľad na výchovu miminka z mužského pohľadu".
A to je koniec, idem prevziať dieťa. V blogu je tuším viac výkričníkov za vetou ako bodiek a to hovorí samo za seba...
"Proč zas pláče, no řekni mi, co jí je!"
Ale nééééé, tak idem to dieťa nešťastné vyslobodiť. Ono by stačilo, keby sa s ňou pán otec prechádzal po izbe, trošku ju pohupoval, ale to nie je možné, ako sa bol práve vyjadril "Ne, nebudu s ní chodit, musí si zvyknout, že já chci sedět a dívat se na televizi!" Ano, to je slovo do bitvy, v otázke výchovy týchto malých miminiek musí byť človek nekompromisný, zásadový!
A nezdvihne zadok ani po niekoľkominútovom zúfalom detskom náreku... Aj kolegovia z práce říkali, že se dítě nemá rozmazlovat!
Tuším tento blog premenujem z povodného názvu "Blogo-odpoveď na plány do roku 2011!" na "Pohľad na výchovu miminka z mužského pohľadu".
A to je koniec, idem prevziať dieťa. V blogu je tuším viac výkričníkov za vetou ako bodiek a to hovorí samo za seba...
O upratovaní
V poslednom čase sa často zamýšľam nad poriadkom a upratovaním... A pri tom hútaní som prišla na pár zaujímavých faktov..
Pripadá mi už ako sci-fi, spomienka na doby mojej vlastnej mladosti, kedy som bola schopná celé dni preležať v knihách a z domu nevystrčiť ani špičku svojho nie práve najmenšieho nosu. Nechápala som sestru, ktorá sa politicky angažovala a neustále niekam behala či druhú sestru, ktorá sa síce angažovala, ale v úplne iných oblastiach a teda tiež sa doma moc často nenachádzala. Mne bolo doma taaaak dobre, nejaký prach či zakvackaná podlaha ma netankovali, nechápala som, čo mama provokuje s poriadkom, považovala som to za trošku hysterické.
Zato čo sa so mnou deje v posledné roky, je obrat priam dramatický. Smietko vidím
na sto metrov, pomaly už každý deň vytieram podlahu, o tom, že s vysávačom som jedna ruka, ani nehovorím. Metlu vetrám tak často, že by som na nej pomaly už mohla odletieť. Už som proste taká ako moja mama! Ba či nie aj horšia? Moja teta je ešte väčší poriadkomilec, u tej som nikdy nezachytila zrnko prachu, a keď sme ju niekedy nečakane navštívili, tak táto milá osoba vždy pobehovala s vernou družkou prachovkou.
Nuž ale takto ďaleko predsa len nie som.. To len moje nové ja piští po poriadku, nejako sa mi na staré kolená prieči brodiť sa odpadkami a lepiť sa na podlahu.. Považujem to za dokaz vlastného hlúpnutia. Veď sa hovorí "poriadok je pre blbcov, inteligent zvláda chaos". Ale ja zjavne chaos už nezvládam. Ale nezvládam ani udržovať poriadok, napriek veľkej snahe som málokedy spokojná..
Ako písala moja priateľka, máme sa snažiť o TRVALE UDRŽATEĽNÝ PORIADOK, ale toto je zatiaľ u nás nedosiahnuteľná méta.
Preto miesto bezhlavého upratovania neupratateľného (trošku preháňam) bytu, sa chcem seriózne zamerať na vytvorenie takých odkladacích priestorov, ktoré budú prehľadné, ľahko dosažiteľné z hľadiska četnosti používania, logicky usporiadané, priestranné a nepreplnené, aby vždy bolo nejaké miesto pre nové veci (z čoho vyplýva aj fakt, NESKLADOVAŤ staré, nepotrebné či rozbité veci).
Ako spomína moja mamina, už moj otec v 70-tych rokoch vymyslel a rozvinul nový vedný obor upratológiu, žiaľ svoje výskumy nikde nepublikoval a tak s vedeckým poňatím upratovania a udržovania poriadku prišla o pár rokov neskor istá Japonka. Čím ju nijak nepodozrievam, že to šlohla od mojho otca:) Ale vedecké chápanie upratovania mi je blízke a rada by som sa v tejto oblasti viac vzdelala.
Budem priebežne pridávať linky a blogy o upratovaní i o udržiavaní poriadku vhodne zvoleným systémom.
Z upratovacích servrov som zatiaľ našla tento:
http://www.pojdte-dal.cz/
Pripadá mi už ako sci-fi, spomienka na doby mojej vlastnej mladosti, kedy som bola schopná celé dni preležať v knihách a z domu nevystrčiť ani špičku svojho nie práve najmenšieho nosu. Nechápala som sestru, ktorá sa politicky angažovala a neustále niekam behala či druhú sestru, ktorá sa síce angažovala, ale v úplne iných oblastiach a teda tiež sa doma moc často nenachádzala. Mne bolo doma taaaak dobre, nejaký prach či zakvackaná podlaha ma netankovali, nechápala som, čo mama provokuje s poriadkom, považovala som to za trošku hysterické.
Zato čo sa so mnou deje v posledné roky, je obrat priam dramatický. Smietko vidím
na sto metrov, pomaly už každý deň vytieram podlahu, o tom, že s vysávačom som jedna ruka, ani nehovorím. Metlu vetrám tak často, že by som na nej pomaly už mohla odletieť. Už som proste taká ako moja mama! Ba či nie aj horšia? Moja teta je ešte väčší poriadkomilec, u tej som nikdy nezachytila zrnko prachu, a keď sme ju niekedy nečakane navštívili, tak táto milá osoba vždy pobehovala s vernou družkou prachovkou.
Nuž ale takto ďaleko predsa len nie som.. To len moje nové ja piští po poriadku, nejako sa mi na staré kolená prieči brodiť sa odpadkami a lepiť sa na podlahu.. Považujem to za dokaz vlastného hlúpnutia. Veď sa hovorí "poriadok je pre blbcov, inteligent zvláda chaos". Ale ja zjavne chaos už nezvládam. Ale nezvládam ani udržovať poriadok, napriek veľkej snahe som málokedy spokojná..
Ako písala moja priateľka, máme sa snažiť o TRVALE UDRŽATEĽNÝ PORIADOK, ale toto je zatiaľ u nás nedosiahnuteľná méta.
Preto miesto bezhlavého upratovania neupratateľného (trošku preháňam) bytu, sa chcem seriózne zamerať na vytvorenie takých odkladacích priestorov, ktoré budú prehľadné, ľahko dosažiteľné z hľadiska četnosti používania, logicky usporiadané, priestranné a nepreplnené, aby vždy bolo nejaké miesto pre nové veci (z čoho vyplýva aj fakt, NESKLADOVAŤ staré, nepotrebné či rozbité veci).
Ako spomína moja mamina, už moj otec v 70-tych rokoch vymyslel a rozvinul nový vedný obor upratológiu, žiaľ svoje výskumy nikde nepublikoval a tak s vedeckým poňatím upratovania a udržovania poriadku prišla o pár rokov neskor istá Japonka. Čím ju nijak nepodozrievam, že to šlohla od mojho otca:) Ale vedecké chápanie upratovania mi je blízke a rada by som sa v tejto oblasti viac vzdelala.
Budem priebežne pridávať linky a blogy o upratovaní i o udržiavaní poriadku vhodne zvoleným systémom.
Z upratovacích servrov som zatiaľ našla tento:
http://www.pojdte-dal.cz/
Kari rizoto - new way of preparing
Doteraz som pripravovala rizoto štýlom
1. "uvar ryžu v sáčku"
2. "priprav zmes na panvici - zeleninu, masko alebo čo máš po ruke"
3. "spoj to v miske, osoľ a dochuť korením"
Nebolo to zlé, ale ani nijak úchvatne chutné...
Náhoda tomu chcela, aby som raz kúpila BIO ryžu a doma som zistila, "ejha to nie je v sáčkoch??" Čo teraz, už len skúsiť opäť raz variť sypanú ryžu - doteraz sa mi to nikdy nepodarilo.. Ale kulinársky boh ma osvietil a mne sa podarilo uvariť výbornú ryžu takej chuti, akú sáčková nikdy nemáva!
A to som varila len podľa návodu - do vriacej vody (2 hrnčeky) vsypať omytú ryžu (1 hrnček) a variť, kým sa voda nevyparí, resp. ryža nezmäkne.
Tento úspech ma natoľko povzbudil, že som sa rozhodla vyskúšať aj dusenú ryžu na cibuľke, ako ju vždy varieva moja mamička.
Na oleji speniť cibuľku, opražiť prepláchnutú ryžu a zaliať dvojnásobným množstvom ryže - opäť úspech obrovský!
Dnes po návrate z tanečného vystúpenia našej malej orientálnej tanečnice som potrebovala uvariť niečo rýchle a výdatné a k dispozícii som mala len sypanú ryžu, zbytky grilovaného kuraťa a mrazenú zeleninu wok thai. A dosť málo času:)
Tak som sa rozhodla pre riskantný experiment - pripraviť rizoto na panvici sakumprask štýlom, aký sa vidí len v televíznych programoch o varení.
1. Na olivovom oleji opražiť cibuľku
2. Pridať kúsky šunky a kuracieho mäska
3. Pridať pol sáčku mrazenej zeleniny wok
4. Po 2-3 minutách pridať opláchnutú ryžu (1 hrnček) a opražiť ju
5. Všetko spolu zmiešať a zaliať vodou - 1,5 hrnčeku
6. Osoliť (kávová lyžička, ale opatrne) a okoreniť kari.
7. Dusiť pod pokličkou, kým sa voda nevyparí a ryža nezmäkne - ak je potreba, može sa ešte maličko pridať voda
8. Na záver zakvapnem ešte olivovým olejom.
Papali sme to so strúhaným syrom, ale nemusí byť. Bolo to fakt veľmi veľmi chutné, mne to teda chutilo najviac zo všetkých rizot, ktoré som kedy jedla - teda asi s výnimkou zeleninového rizota z bratislavskej Prašnej brány (ale aj to sa naučím:))
1. "uvar ryžu v sáčku"
2. "priprav zmes na panvici - zeleninu, masko alebo čo máš po ruke"
3. "spoj to v miske, osoľ a dochuť korením"
Nebolo to zlé, ale ani nijak úchvatne chutné...
Náhoda tomu chcela, aby som raz kúpila BIO ryžu a doma som zistila, "ejha to nie je v sáčkoch??" Čo teraz, už len skúsiť opäť raz variť sypanú ryžu - doteraz sa mi to nikdy nepodarilo.. Ale kulinársky boh ma osvietil a mne sa podarilo uvariť výbornú ryžu takej chuti, akú sáčková nikdy nemáva!
A to som varila len podľa návodu - do vriacej vody (2 hrnčeky) vsypať omytú ryžu (1 hrnček) a variť, kým sa voda nevyparí, resp. ryža nezmäkne.
Tento úspech ma natoľko povzbudil, že som sa rozhodla vyskúšať aj dusenú ryžu na cibuľke, ako ju vždy varieva moja mamička.
Na oleji speniť cibuľku, opražiť prepláchnutú ryžu a zaliať dvojnásobným množstvom ryže - opäť úspech obrovský!
Dnes po návrate z tanečného vystúpenia našej malej orientálnej tanečnice som potrebovala uvariť niečo rýchle a výdatné a k dispozícii som mala len sypanú ryžu, zbytky grilovaného kuraťa a mrazenú zeleninu wok thai. A dosť málo času:)
Tak som sa rozhodla pre riskantný experiment - pripraviť rizoto na panvici sakumprask štýlom, aký sa vidí len v televíznych programoch o varení.
1. Na olivovom oleji opražiť cibuľku
2. Pridať kúsky šunky a kuracieho mäska
3. Pridať pol sáčku mrazenej zeleniny wok
4. Po 2-3 minutách pridať opláchnutú ryžu (1 hrnček) a opražiť ju
5. Všetko spolu zmiešať a zaliať vodou - 1,5 hrnčeku
6. Osoliť (kávová lyžička, ale opatrne) a okoreniť kari.
7. Dusiť pod pokličkou, kým sa voda nevyparí a ryža nezmäkne - ak je potreba, može sa ešte maličko pridať voda
8. Na záver zakvapnem ešte olivovým olejom.
Papali sme to so strúhaným syrom, ale nemusí byť. Bolo to fakt veľmi veľmi chutné, mne to teda chutilo najviac zo všetkých rizot, ktoré som kedy jedla - teda asi s výnimkou zeleninového rizota z bratislavskej Prašnej brány (ale aj to sa naučím:))
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)