 |
| Konečne som dokončila čiapočky na Oravu pre dve milé dievčatká! |
Tridsaťročné šaty - HÁČKOVANÉ!
Tramtadadá a už je to tu! Objavila som medzi Peťkinmi "hadříkmi" jeden ozajstný poklad!
A síce tieto šaty:
A síce tieto šaty:
Na prvý pohľad pre laika nič zvláštne. Moja mama ich minule doniesla a že či sa nehnevám, ale
nemala to srdce ich vyhodiť a či si na tie šaty spomínam. No jasne, pamätám, nosila ich moja najmladšia sestra, hádam mám dakde aj jej fotku v nich. Aj naša Peťka v nich nadšene behala. Viac som to neriešila.
Až dnes pri upratovaní som si uvedomila, že tieto šaty sú HÁČKOVANÉ! A to háčkované vlastnoručne mojou mamou, ktorú až dodatočne oceňujem, na ručné práce bola vždy poriadna dračica, okrem šitia zvládala snáď všetky techniky. Hlavne obdivujem, kde na to nachádzala čas - pri troch
deťoch, práci učiteľky a pri manželovi - vedátorovi.
Ospravedlňujem sa, že šaty nie sú vypraté, stále zabudnem kúpiť Perwoll..
Kuk bližšie na detaily, vidím tam stĺpiky aj vejáriky, z akých som háčkovala čiapočky.
Kuk bližšie na detaily, vidím tam stĺpiky aj vejáriky, z akých som háčkovala čiapočky.
No nie je to paráda??
Mať viac detí je úžasné!
Pred dvoma rokmi sme sa stretli s N. a jej dvojčatami, krásnymi dievčatkami J and Lou, mladšími od mojej Peťky o púhych 6 týždňov. Páčilo sa mi, aká boli skvelo zohraná dvojka, sebavedomé, chytré, milé, a úplne ma fascinovalo, keď na otázku svojej maminy, akú si prosia zmrzlinku, unisono odpovedali: "My chceme pistáciovú!"
Peťka musela tú sesterskú dvojicu obdivovať tiež, lebo nejaký čas na to začala rozprávať o tom, že by tiež chcela sestru alebo brata, všímala si súrodenecké páry a dokonca vyhlásila, že "když já vyrostu, tak chci být něčí sestra!" Z čoho sme boli s mužom dosť hotoví, že také malé 5-ročné dieťa má cieľ byť niekomu sestrou.
A tak sme už výrobu súrodenca neodkladali, veselo sme na to vhupsli, a asi platilo "s chutí do toho, půli hotovo", lebo nás oboch šokovala rýchlosť, s ktorou sa zadarilo. No a Petinka bola prešťastná, už v brušku sestričku kontaktovala a naväzovala s ňou družné rozhovory. A mňa tehotnú maminu upozorňovala, keď som náhodou bola pre niečo nahnevaná, aby som sa nerozčilovala, "protože by ti maminko mohlo stvrdnout bříško!"
Keď sa Klárinka narodila, z Peťky sa stala milujúca sestrička, konečne sa jej splnil sen. Nežiarlila ani sekundu, akurát na mňa bola naštvaná, že som jej hneď nedovolila vziať si Klárku do izbičky, aby spolu bývali a spolu sa hrali a vyvádzali. Nuž ono to prvé mesiace naozaj nešlo.
Ale Petinka sa dočkala a už nejaký čas, cca od 7.-8. Klárkiných mesiacov sa spolu hrajú. Najradšej si stavajú (teda Peťka stavia) domčeky z deky, vankúšov, krabíc, stolov, stoličiek, ako každé deti. Klárka je v domčeku veľmi rada a berie to ako tú najväčšiu samozrejmosť na svete. Vlastne stavia sa k Peťke nie ako ku staršej sestre, ale ako rovnocenný partner do hry a je schopná sa na ňu aj naštvať, keď jej vezme obľúbenú hračku!
Včera si vybudovali domček medzi sedačkou a konferenčným stolíkom a spoza diery-okienka vytŕčali hlavičky a kukali na telku. Bolo 18:30, čas seriálu Ulice, začala som zháňať ovládač.
"Dokelu, kde len može byť ten ovládač?!"
Spoza deky sa ozval tenký, ale rázny hlások:
"MY ho máme a nedáme! MY se totiž koukáme na pohádku!"
A ešte tenší a ešte ráznejší hlások zduplikoval:
"JOOOOOO!"
Mať viac detí je naozaj úžasné!
Peťka musela tú sesterskú dvojicu obdivovať tiež, lebo nejaký čas na to začala rozprávať o tom, že by tiež chcela sestru alebo brata, všímala si súrodenecké páry a dokonca vyhlásila, že "když já vyrostu, tak chci být něčí sestra!" Z čoho sme boli s mužom dosť hotoví, že také malé 5-ročné dieťa má cieľ byť niekomu sestrou.
A tak sme už výrobu súrodenca neodkladali, veselo sme na to vhupsli, a asi platilo "s chutí do toho, půli hotovo", lebo nás oboch šokovala rýchlosť, s ktorou sa zadarilo. No a Petinka bola prešťastná, už v brušku sestričku kontaktovala a naväzovala s ňou družné rozhovory. A mňa tehotnú maminu upozorňovala, keď som náhodou bola pre niečo nahnevaná, aby som sa nerozčilovala, "protože by ti maminko mohlo stvrdnout bříško!"
Keď sa Klárinka narodila, z Peťky sa stala milujúca sestrička, konečne sa jej splnil sen. Nežiarlila ani sekundu, akurát na mňa bola naštvaná, že som jej hneď nedovolila vziať si Klárku do izbičky, aby spolu bývali a spolu sa hrali a vyvádzali. Nuž ono to prvé mesiace naozaj nešlo.
Ale Petinka sa dočkala a už nejaký čas, cca od 7.-8. Klárkiných mesiacov sa spolu hrajú. Najradšej si stavajú (teda Peťka stavia) domčeky z deky, vankúšov, krabíc, stolov, stoličiek, ako každé deti. Klárka je v domčeku veľmi rada a berie to ako tú najväčšiu samozrejmosť na svete. Vlastne stavia sa k Peťke nie ako ku staršej sestre, ale ako rovnocenný partner do hry a je schopná sa na ňu aj naštvať, keď jej vezme obľúbenú hračku!
Včera si vybudovali domček medzi sedačkou a konferenčným stolíkom a spoza diery-okienka vytŕčali hlavičky a kukali na telku. Bolo 18:30, čas seriálu Ulice, začala som zháňať ovládač.
"Dokelu, kde len može byť ten ovládač?!"
Spoza deky sa ozval tenký, ale rázny hlások:
"MY ho máme a nedáme! MY se totiž koukáme na pohádku!"
A ešte tenší a ešte ráznejší hlások zduplikoval:
"JOOOOOO!"
Mať viac detí je naozaj úžasné!
Rush day
Dnes ráno sa moja staršia dcérka zobudila usmiata, mala krásny sen: Snívalo sa jej, že jej nastrelili náušnice a vobec to nebolelo! Že mala krásne šaty, korunku ako princezná a modré náušničky! Bola celá natešená,
aký krásny sen mala a že by veľmi chcela, aby to bola pravda. Zatiaľ totiž nemala prepichnuté ušká.
Zobrala som tento sen ako ozajstné znamenie, a veď už dlho sme sa na akt nastrelenia náušníc chystali (u Peťky skoro 7 rokov..). A tak hop sa hor sa do Brandejsa, poďho nastreliť náušnice!
Pravda, doobeda to bolo trošku hektické, s Klárkou sme 2x otočili našu obvyklú pondelňajšiu trasu, ale takmer na minútu sme stíhali autobus do Varov. Peťka sa v autobuse kasala, že se vůbec nebojí,
aký krásny sen mala a že by veľmi chcela, aby to bola pravda. Zatiaľ totiž nemala prepichnuté ušká.
Zobrala som tento sen ako ozajstné znamenie, a veď už dlho sme sa na akt nastrelenia náušníc chystali (u Peťky skoro 7 rokov..). A tak hop sa hor sa do Brandejsa, poďho nastreliť náušnice!
Pravda, doobeda to bolo trošku hektické, s Klárkou sme 2x otočili našu obvyklú pondelňajšiu trasu, ale takmer na minútu sme stíhali autobus do Varov. Peťka sa v autobuse kasala, že se vůbec nebojí,
na mieste však boli aj trošku slzičky, hlavne po prvom "strieľaní", ale nastreliť druhé ucho si nechala, takže to nebolo až také dramatické, ako som sa obávala. Klárka sa ukázala ako veľká hrdinka, po každom strelení si poplakala tak 20 sekúnd a bola zas v pohode!
Posúďte výsledok! (Aj keď menšiu z modeliek je čoraz väčší problém nafotiť:)
Pri nastreľovaní som neprozreteľne sľúbila Peťke MacDonald, tak som sa potom trošku obávala, že nebudeme stíhať misiu Summer Fashion 2011 ani uspokojiť svoje ekologické chúťky v DM. Nakoniec sme stihli aj sa ukázať v M.práci (a nechať sa poobdivovať), aj doplniť kalórie v McD aj kúpiť najekologickejšie plienky na trhu - ALANA v DM (100% biologicky odbúrateľné!) a last but not least potešiť srdiečko v Kenvele.
Peťka získala 2 nové tričká, ja jedno, ale snáď v súlade s trendami, ktoré mi N. vytýčila vo svojej skvelej vízii vo včerajšom maili. Tieto módne pokyny asi skopírujem do samostatného príspevku a budem sa dosledne snažiť o ich dodržiavanie! Po zbežnom prezretí šatníku som totiž objavila celkom šmrncovné rifle 3/4-ťovej dĺžky, úzke a moju postavu celkom atraktívne tvarujúce. Takže k nim budem doplňovať šatník!
A ešte foto nákupu:
 |
| Triko pre mňa, ospravedlňte kvalitu fotky. V skutočnosti vyzerá omnoho lepšie, a je to také solídne triko, príjemný materiál, taká hustejšia, pevnejšia látka. Farebne sa mi veľmi páči a snáď mi aj pristane. |
 |
| Peťkino. |
 |
| Peťkino, toto sa mi obzvlášť páči. |
Na záver dňa nás čakalo dozorovanie nad pánom, ktorý nám rekonštruuje balkón. Vyzerá seriózne, tak sa hádam už o týždeň-dva naplní moj sen o čistom bielkom balkóne s muškátmi, kresielkom, stolíkom a šiestimi dlhočiznými šnúrami na prádlo!
Přihlásit se k odběru:
Příspěvky (Atom)