Crazy days aneb Vyhlasujem osobný bankrot..

Vyhlasujem osobný bankrot v upratovaní a zvládaní vlastných záujmov-koníčkov...

Kam sa pozriem, moje oko strápi neusporiadaná hromádka bordelu, zalepenec na podlahe, prach na polici, megakopa neožehleného prádla, zároveň pretekajúci koš na špinavé. Väčšina skriní má obsah neusporiadaný a nadbytočný, príde mi to, že skladujeme len veci, ktoré nepotrebujeme, ale vyhodiť sa nedajú, čo s tým?..

V kuchyni už radšej neotváram oči, kávu som si ráno urobila skoro naslepo. Pritom kuchyni venujem najviac energie a zaujímavé, že ešte včera o šiestej bola pekná a uprataná. Ako sa za niekoľko hodín večera a noci može takto zahumusiť, nechápem, jedine že by  osobná pomsta škriatka Dobbyho?  Aj keď neviem za čo, Harry Pottera milujem.

Kúpeľňi a záchodu sa včera neušlo pravidelné pondelkové veľké čistenie, no tak od štvrtku, kedy bolo malé čistenie, to už tiež vyzerá na zaplakanie.

V spálni som ráno s prebytočným návalom energie začala od piky - vyzliecť periny, to robím najradšej, to je aj najľahšie! No spálňa sa vobec robí veľmi pekne, tam bude za chvíľu pekne čistunko, len čo urobiť s tyčom na závesy, ktorá leží pozdĺž steny oknovej steny už, odkedy sme sa nasťahovali... Pán tvorstva sľubuje, že tyč namontuje, aby som si mohla v spálni dať závesy, ale medzitým ma asi aj chuť na závesy prešla... Premýšľam, že milé tyče (áno, sú aj v ostatných izbách, hanba na naše hlavy) odnesiem do sklepu.

A čo so skriňami a s vecami v nich... na burze som toho moc nepredala, naopak z pivnice som dovliekla starý golfový kočiar po Peťke a ako výraz dobrej vole som ho vyumývala a snažila sa ho začať používať. Aj tak mi však nevyhovuje a chcem nový, no a teraz mi tu starý zavadzia. Predať ho nechcem, lebo je vysoký a šikovný pre väčšie dietko a bude sa hodiť na výlety, keď bude mať Klárka 2-3 roky. Tuším ho zase poskladám a šupnem do sklepu, lebo keď príde nový kočík, tak tri kočíky v byte by už moj muž neprežil.

No, ešte som chcela popísať o neuspokojenej potrebe vlastného realizovania (šitie a hačkovanie, to vždy len začnem, musím prerušiť, potom znovu naviažem, pomýlim sa a len páram a páram).. ale batoliatko už plače a spoza mriežok ohrádky vyzerá ako taký protestujúci malý väzeň!

Takže nabudúce!