Ako sme prevegetili Veľkú Noc

Mali sme na veľkonočné sviatky plány, ako vyrazíme na výlet do ZOO, doprajeme si prechádzky po meste so zastavením v cukrárni, Peťke vytiahneme bicykel.. Nakoniec nič z toho sa nekonalo, ale kupodivu mi to nevadí, pretože sme si náramne oddýchli, teda mám na mysli pondelok (prevažnú časť soboty a nedele som totiž strávila v kuchyni).
Mali sme šošovicovú aj zeleninovú polievku s extra jemnými krupicovými knedličkami, zemiakový šalát, údené mäso, varené vajíčka, veľkonočnú nádievku, mazanec, medové rezy a perníkové vajíčka. Do toho nám svokra doniesla rezne, jednohubky a ďalší zemiakový šalát!

Peťka vyložila vajíčka a na vrch dala dve moje obhačkované. Vlani som obhačkované kúpila, no niekam sa v priebehu roka stratili, tak som sa podujala vyrobiť vlastné. Bohužiaľ nemám toľko vlniek, na rok však určite nazbieram rozne farby a nahačkujem pre seba aj pre rodinu. Nie je to nič zložité!



Naše chaoticky namiešané vajíčka:)



Vlastnoručne pečený mazanec, na fotke na to nevyzerá, ale bol fakt výýýýbornýýýý!

Perníkové vajcia spájané slivkovým lekvárom.

Veľkonočný pondelok stál za to, nikoho sme nečakali (a nikto sa ani nedostavil, hurá, nech žije rodinná intimita!), tak sme spali do pol 10. (mohli sme, lebo staršie dieťa bolo u babičky), potom výdatné raňajky a relax pred telkou, malinkej sme rozložili hranie na zemi, krásne sa zahrala.

A ja som prehačkovala klobúčik, už vyzerá o poznanie lepšie, len ešte chcem uhačkovať nový kvet.

Prednostne som deťom som vyrobila hrkálky z obalov od kindervajíčok, Peťka si na moje počudovanie kázala tiež.  Hrkálky som urobila takto: do obalu od kinderka som nasypala ryžu, omotala vlizelínom, niťou zašila a obhačkovala. Klasika: do kruhu, dlhé stĺpiky, naberať ako na čiapku, potom dva rady rovno, vložiť vajíčko a už to obhačkovať, uberať. Tento postup som šla tak nejak intuitívne, nie je to dokonalé, hlavne to zakončenie, ale nevyzerá to zle a deťom sa to ráta. A som so sebou spokojná, že som to sama vymyslela, aj keď nepochybujem, že takéto niečo napadlo už milión ďalších ľudí predo mnou:-)
Pridávam fotky, ospravedlňujem sa, nevedela som to nafotiť

Peťka má z fialovej melírovanej priadze Merino, Klárka z takej svetloružovej s názvom Baby

Tu som to cvakla aj s tou vlnou.

A ďalej mám v pláne hačkované papučky pre Klárku, tam sa hačkuje polostĺpikmi, tak aspoň si to vyskúšam. Doteraz som používala len dlhé a krátke stĺpiky, prípadne pevné oká.

Takže tohtoročná Veľká noc za mňa 100 bodov zo 100! (Aj tie pribraté dve kilá ma tešia, aspoň mi nebudú padať rifle!)

Ďalší úspech v háčkovaní

 Predstavujem vám ďalšiu čiapočku - Peťka chcela presne takú istú, ako má Klárka! A veľmi dobre, že chcela rovnakú, lebo som sa aspoň precvičila a táto druhá mi vyšla omnoho lepšie! Hlavne to zakončenie. Kvietok som vymyslela, je trošku nesúmerný, ale už som to tak nechala. Aspoň je vidieť, že to nie je strojová práca, ale RUČNÁ!


Teraz ma čaká, prerobiť Klárkinu čiapočku. A kúpili sme ďalšie vlnky, tak už len sa do toho pustiť!

Háčkovanie - úspech!

Keďže v utorok som s poriadkom v byte skrachovala, v stredu som si povedala, že už nižšie v bordeli sa ísť nedá a tak som sa celé doobedie venovala hačkovaniu (a pravdaže mojim zlatíčkam, aby si niekto nemyslel, že ich šidím).

Síce to znie divne, ale do kariet mi hralo, že Claire (ako maličkú volá moja mamina) bola umrnčaná a chcela byť v čo najtesnejšom kontakte so mnou. A ja, stará líška mazaná, som si našla polohu, v ktorej som mohla aj kojiť (alebo držať Klárku na kolienkach) aj hačkovať! Viem, že pliesť by sa nedalo, to už by boli dve dlhé ostré ihlice a to by som neriskovala, ale háčik je len jeden a malý, takže s ním aj také  nemehlo ako ja vie bezpečne uhnúť pred zvedavými malými ručičkami.

A tak po niekoľkých pokusoch, z ktorých najúspešnejší urobil ohromnú radosť Peťke a jej bábike Chelsea, ktorej priniesol apartný klobúčik, sa mi konečne spod rúk začalo krútiť ČOSI ČOSI NEVÍDANÉ
(pre pamätníkov, to citujem začiatok Spadla z oblakov:. "..u nás v Čalovciach na neviem koľkej rovnobežke sa stalo čosi.. čosi nevídané "- len taká malá odbočka:)

Chelsea vystylovaná Peťkou

Samozrejme fotiť progres, ako to robia profesionáli, som už nezvládla, takže dokladám až výsledný produkt.

Čiapočka prvýkrát na hlave, Klárka sa tvári rozpačito...

Po pár sekundách si ale uvedomí, že má na hlave "čosi čosi nevídané" a to v žiadnom prípade nechce!

A tak sa z natiahnutej čiapky stal klobúčik, do ktorého je potreba ešte dorásť.

Crazy days aneb Vyhlasujem osobný bankrot..

Vyhlasujem osobný bankrot v upratovaní a zvládaní vlastných záujmov-koníčkov...

Kam sa pozriem, moje oko strápi neusporiadaná hromádka bordelu, zalepenec na podlahe, prach na polici, megakopa neožehleného prádla, zároveň pretekajúci koš na špinavé. Väčšina skriní má obsah neusporiadaný a nadbytočný, príde mi to, že skladujeme len veci, ktoré nepotrebujeme, ale vyhodiť sa nedajú, čo s tým?..

V kuchyni už radšej neotváram oči, kávu som si ráno urobila skoro naslepo. Pritom kuchyni venujem najviac energie a zaujímavé, že ešte včera o šiestej bola pekná a uprataná. Ako sa za niekoľko hodín večera a noci može takto zahumusiť, nechápem, jedine že by  osobná pomsta škriatka Dobbyho?  Aj keď neviem za čo, Harry Pottera milujem.

Kúpeľňi a záchodu sa včera neušlo pravidelné pondelkové veľké čistenie, no tak od štvrtku, kedy bolo malé čistenie, to už tiež vyzerá na zaplakanie.

V spálni som ráno s prebytočným návalom energie začala od piky - vyzliecť periny, to robím najradšej, to je aj najľahšie! No spálňa sa vobec robí veľmi pekne, tam bude za chvíľu pekne čistunko, len čo urobiť s tyčom na závesy, ktorá leží pozdĺž steny oknovej steny už, odkedy sme sa nasťahovali... Pán tvorstva sľubuje, že tyč namontuje, aby som si mohla v spálni dať závesy, ale medzitým ma asi aj chuť na závesy prešla... Premýšľam, že milé tyče (áno, sú aj v ostatných izbách, hanba na naše hlavy) odnesiem do sklepu.

A čo so skriňami a s vecami v nich... na burze som toho moc nepredala, naopak z pivnice som dovliekla starý golfový kočiar po Peťke a ako výraz dobrej vole som ho vyumývala a snažila sa ho začať používať. Aj tak mi však nevyhovuje a chcem nový, no a teraz mi tu starý zavadzia. Predať ho nechcem, lebo je vysoký a šikovný pre väčšie dietko a bude sa hodiť na výlety, keď bude mať Klárka 2-3 roky. Tuším ho zase poskladám a šupnem do sklepu, lebo keď príde nový kočík, tak tri kočíky v byte by už moj muž neprežil.

No, ešte som chcela popísať o neuspokojenej potrebe vlastného realizovania (šitie a hačkovanie, to vždy len začnem, musím prerušiť, potom znovu naviažem, pomýlim sa a len páram a páram).. ale batoliatko už plače a spoza mriežok ohrádky vyzerá ako taký protestujúci malý väzeň!

Takže nabudúce!

Valentínsky špeciál - moje zamilované hrnčeky a šálky

Pomóc! Už mesiac som nepublikovala, a teraz by som rada vyprodukovala aspoň ten najjednoduchší blog s fotkami, ako mi poradila skúsenejšia bloggerka, že veď len nahádzať fotky a dvoj-trojslovný koment. Tak idem na to, len prečo mi tu jedno nespokojné dieťa chytá pravú ruku a hučí do ucha: "Mamííí, kdy už budou Velikonoce?"
Ďalšieho člena domácnosti som zas mimoriadne pobavila fotkami, ktoré sem vkladám: "Proč si proboha fotíš hrníčky???"



Túto sadu mám z bratislavského Tesca na Kamennom námestí, bola to jedna z prvých vecí, ktoré som si v tejto kategórii kúpila. Sú to dva hrnčeky, mliečnik a a cukrenka, ktorá už nemá ucho, ale stále ju niekde doma mám. Je to už hádam 14 rokov, ale stále sa mi tieto hrnčeky veľmi páčia a robím si v nich kávu každý deň. Po tieto dni mi káva z hnedých hrnčekov, ako ich z nedostatku fantázie volám, chutí obzvlášť - objavili sme totiž Ricoré kávu, káva, čakanka, magnézium, lahodná to kombinácia. Spolu s mliekom nečakane zachutila aj pánu domácemu, a to sa spočiatku uškŕňal, vraj také náhražky on piť nebude!




A takto pekne to vyzerá zvrchu spolu s pravými švédskymi perníkovými srdiečkami Hjärtakakor.



Moja drahá sestrička mi okrem krabice perníčkov poslala toto nádherné ľudové dielko, made in Sweden, pravá keramika, glazovaná, riadne sa z neho dá piť čajík, aj keď stále som ešte neprekonala prvotný ostych. Nesmierne sa mi páči, proste láska na prvý pohľad, som zvedavá, či mi vydrží!

Súrodenci z Tesca, zavítali k nám minulý piatok a dokonca ani domáci neprotestoval proti tomuto vyhodeniu z kopýtka, naopak súhlasne prikyvoval "Jo, jo, jsou opravdu pěkné!"

A tento súrodenec je najstarší, mám ho už tuším rok, už je aj vyštrbený. Viem, je to made in China, ale milé, nie? Volám to Tesco style.

Naše reklamné hrnčeky, ktoré považujem za celkom zdarilé, zaslúžia si miesto v tomto výbere.

Hrnčíčky našich dievčatiek, nie sú roztomilé?

Detail...

Detail.

Krátky pohľad do našich políc, v popredí hrnček zvaný Jonáš, máme ich šesť, všetky rovnaké.

Týchto hrnčekov je tiež šesť, ale päť z nich z nich je roznych. Ovocné, zaujímavé. Robím do nich čaj pre návštevy.

Tieto šáločky sú veľmi milené, aj keď mačky v reáli ma trošku desia, ako umelecký objekt ich mám rada. Moja mama miluje tieto šálky a keď je u nás, z ničoho iného kávu piť nechce.

Tieto šálky na kapučíno som dostala od sestry a preto sú mi srdcu blízke, každý je trošku iný, veľmi rada si v nich robím kávu na jar. Sú dosť tenké, nie je to asi prílišná kvalita, ale mne o to nejde, prirástli mi k srdcu práve kvoli tomu, že som ich dostala do daru.

Takže toto bolo letom-svetom mojimi hrnčekmi. Mám ešte aj iné, ale tie mi nestoja za zmienku. Tieto, čo som uverejnila, sa mi páčia a nemienim sa s nimi lúčiť. Možno s tými zlatenými jonášmi a ovocňákmi, uvažujem, že by som ich delegovala na chalupu.

Hm, a uvedomujem si, že sa nedokážem obmedziť na dvoj-trojslovný komentár! Ja si budem  musieť tie prsty zašiť a pusu zalepiť! :-)