Rush day

Dnes ráno sa moja staršia dcérka zobudila usmiata, mala krásny sen: Snívalo sa jej, že jej nastrelili náušnice a vobec to nebolelo! Že mala krásne šaty, korunku ako princezná a modré náušničky! Bola celá natešená,
aký krásny sen mala a že by veľmi chcela, aby to bola pravda. Zatiaľ totiž nemala prepichnuté ušká.

Zobrala som tento sen ako ozajstné znamenie, a veď už dlho sme sa na akt nastrelenia náušníc chystali (u Peťky skoro 7 rokov..). A tak hop sa hor sa do Brandejsa,  poďho nastreliť náušnice!
Pravda, doobeda to bolo trošku hektické, s Klárkou sme 2x otočili našu obvyklú pondelňajšiu trasu, ale takmer na minútu sme stíhali autobus do Varov. Peťka sa v autobuse kasala, že se vůbec nebojí,

na mieste však boli aj trošku slzičky, hlavne po prvom "strieľaní", ale nastreliť druhé ucho si nechala, takže to nebolo až také dramatické, ako som sa obávala. Klárka sa ukázala ako veľká hrdinka, po každom strelení si poplakala tak 20 sekúnd a bola zas v pohode!

Posúďte výsledok! (Aj keď menšiu z modeliek je čoraz väčší problém nafotiť:)

Pri nastreľovaní som neprozreteľne sľúbila Peťke MacDonald, tak som sa potom trošku obávala, že nebudeme stíhať misiu Summer Fashion 2011 ani uspokojiť svoje ekologické chúťky v DM. Nakoniec sme stihli aj sa ukázať v M.práci (a nechať sa poobdivovať), aj doplniť kalórie v McD aj kúpiť najekologickejšie plienky na trhu - ALANA v DM (100% biologicky odbúrateľné!) a last but not least potešiť srdiečko v Kenvele.

Peťka získala 2 nové tričká, ja jedno, ale snáď v súlade s trendami, ktoré mi N. vytýčila vo svojej skvelej vízii vo včerajšom maili. Tieto módne pokyny asi skopírujem do samostatného príspevku a budem sa dosledne snažiť o ich dodržiavanie! Po zbežnom prezretí šatníku som totiž objavila celkom šmrncovné rifle 3/4-ťovej dĺžky,  úzke a moju postavu celkom atraktívne tvarujúce. Takže k nim budem doplňovať šatník!

A ešte foto nákupu:

Triko pre mňa, ospravedlňte kvalitu fotky. V skutočnosti vyzerá omnoho lepšie, a je to také solídne triko, príjemný materiál, taká hustejšia, pevnejšia látka. Farebne sa mi veľmi páči a snáď mi aj pristane.

Peťkino.

Peťkino, toto sa mi obzvlášť páči.

Na záver dňa nás čakalo dozorovanie nad pánom, ktorý nám rekonštruuje balkón. Vyzerá seriózne, tak sa hádam už o týždeň-dva naplní moj sen o čistom bielkom balkóne s muškátmi, kresielkom, stolíkom a šiestimi dlhočiznými šnúrami na prádlo!

Ako sme prevegetili Veľkú Noc

Mali sme na veľkonočné sviatky plány, ako vyrazíme na výlet do ZOO, doprajeme si prechádzky po meste so zastavením v cukrárni, Peťke vytiahneme bicykel.. Nakoniec nič z toho sa nekonalo, ale kupodivu mi to nevadí, pretože sme si náramne oddýchli, teda mám na mysli pondelok (prevažnú časť soboty a nedele som totiž strávila v kuchyni).
Mali sme šošovicovú aj zeleninovú polievku s extra jemnými krupicovými knedličkami, zemiakový šalát, údené mäso, varené vajíčka, veľkonočnú nádievku, mazanec, medové rezy a perníkové vajíčka. Do toho nám svokra doniesla rezne, jednohubky a ďalší zemiakový šalát!

Peťka vyložila vajíčka a na vrch dala dve moje obhačkované. Vlani som obhačkované kúpila, no niekam sa v priebehu roka stratili, tak som sa podujala vyrobiť vlastné. Bohužiaľ nemám toľko vlniek, na rok však určite nazbieram rozne farby a nahačkujem pre seba aj pre rodinu. Nie je to nič zložité!



Naše chaoticky namiešané vajíčka:)



Vlastnoručne pečený mazanec, na fotke na to nevyzerá, ale bol fakt výýýýbornýýýý!

Perníkové vajcia spájané slivkovým lekvárom.

Veľkonočný pondelok stál za to, nikoho sme nečakali (a nikto sa ani nedostavil, hurá, nech žije rodinná intimita!), tak sme spali do pol 10. (mohli sme, lebo staršie dieťa bolo u babičky), potom výdatné raňajky a relax pred telkou, malinkej sme rozložili hranie na zemi, krásne sa zahrala.

A ja som prehačkovala klobúčik, už vyzerá o poznanie lepšie, len ešte chcem uhačkovať nový kvet.

Prednostne som deťom som vyrobila hrkálky z obalov od kindervajíčok, Peťka si na moje počudovanie kázala tiež.  Hrkálky som urobila takto: do obalu od kinderka som nasypala ryžu, omotala vlizelínom, niťou zašila a obhačkovala. Klasika: do kruhu, dlhé stĺpiky, naberať ako na čiapku, potom dva rady rovno, vložiť vajíčko a už to obhačkovať, uberať. Tento postup som šla tak nejak intuitívne, nie je to dokonalé, hlavne to zakončenie, ale nevyzerá to zle a deťom sa to ráta. A som so sebou spokojná, že som to sama vymyslela, aj keď nepochybujem, že takéto niečo napadlo už milión ďalších ľudí predo mnou:-)
Pridávam fotky, ospravedlňujem sa, nevedela som to nafotiť

Peťka má z fialovej melírovanej priadze Merino, Klárka z takej svetloružovej s názvom Baby

Tu som to cvakla aj s tou vlnou.

A ďalej mám v pláne hačkované papučky pre Klárku, tam sa hačkuje polostĺpikmi, tak aspoň si to vyskúšam. Doteraz som používala len dlhé a krátke stĺpiky, prípadne pevné oká.

Takže tohtoročná Veľká noc za mňa 100 bodov zo 100! (Aj tie pribraté dve kilá ma tešia, aspoň mi nebudú padať rifle!)

Ďalší úspech v háčkovaní

 Predstavujem vám ďalšiu čiapočku - Peťka chcela presne takú istú, ako má Klárka! A veľmi dobre, že chcela rovnakú, lebo som sa aspoň precvičila a táto druhá mi vyšla omnoho lepšie! Hlavne to zakončenie. Kvietok som vymyslela, je trošku nesúmerný, ale už som to tak nechala. Aspoň je vidieť, že to nie je strojová práca, ale RUČNÁ!


Teraz ma čaká, prerobiť Klárkinu čiapočku. A kúpili sme ďalšie vlnky, tak už len sa do toho pustiť!

Háčkovanie - úspech!

Keďže v utorok som s poriadkom v byte skrachovala, v stredu som si povedala, že už nižšie v bordeli sa ísť nedá a tak som sa celé doobedie venovala hačkovaniu (a pravdaže mojim zlatíčkam, aby si niekto nemyslel, že ich šidím).

Síce to znie divne, ale do kariet mi hralo, že Claire (ako maličkú volá moja mamina) bola umrnčaná a chcela byť v čo najtesnejšom kontakte so mnou. A ja, stará líška mazaná, som si našla polohu, v ktorej som mohla aj kojiť (alebo držať Klárku na kolienkach) aj hačkovať! Viem, že pliesť by sa nedalo, to už by boli dve dlhé ostré ihlice a to by som neriskovala, ale háčik je len jeden a malý, takže s ním aj také  nemehlo ako ja vie bezpečne uhnúť pred zvedavými malými ručičkami.

A tak po niekoľkých pokusoch, z ktorých najúspešnejší urobil ohromnú radosť Peťke a jej bábike Chelsea, ktorej priniesol apartný klobúčik, sa mi konečne spod rúk začalo krútiť ČOSI ČOSI NEVÍDANÉ
(pre pamätníkov, to citujem začiatok Spadla z oblakov:. "..u nás v Čalovciach na neviem koľkej rovnobežke sa stalo čosi.. čosi nevídané "- len taká malá odbočka:)

Chelsea vystylovaná Peťkou

Samozrejme fotiť progres, ako to robia profesionáli, som už nezvládla, takže dokladám až výsledný produkt.

Čiapočka prvýkrát na hlave, Klárka sa tvári rozpačito...

Po pár sekundách si ale uvedomí, že má na hlave "čosi čosi nevídané" a to v žiadnom prípade nechce!

A tak sa z natiahnutej čiapky stal klobúčik, do ktorého je potreba ešte dorásť.

Crazy days aneb Vyhlasujem osobný bankrot..

Vyhlasujem osobný bankrot v upratovaní a zvládaní vlastných záujmov-koníčkov...

Kam sa pozriem, moje oko strápi neusporiadaná hromádka bordelu, zalepenec na podlahe, prach na polici, megakopa neožehleného prádla, zároveň pretekajúci koš na špinavé. Väčšina skriní má obsah neusporiadaný a nadbytočný, príde mi to, že skladujeme len veci, ktoré nepotrebujeme, ale vyhodiť sa nedajú, čo s tým?..

V kuchyni už radšej neotváram oči, kávu som si ráno urobila skoro naslepo. Pritom kuchyni venujem najviac energie a zaujímavé, že ešte včera o šiestej bola pekná a uprataná. Ako sa za niekoľko hodín večera a noci može takto zahumusiť, nechápem, jedine že by  osobná pomsta škriatka Dobbyho?  Aj keď neviem za čo, Harry Pottera milujem.

Kúpeľňi a záchodu sa včera neušlo pravidelné pondelkové veľké čistenie, no tak od štvrtku, kedy bolo malé čistenie, to už tiež vyzerá na zaplakanie.

V spálni som ráno s prebytočným návalom energie začala od piky - vyzliecť periny, to robím najradšej, to je aj najľahšie! No spálňa sa vobec robí veľmi pekne, tam bude za chvíľu pekne čistunko, len čo urobiť s tyčom na závesy, ktorá leží pozdĺž steny oknovej steny už, odkedy sme sa nasťahovali... Pán tvorstva sľubuje, že tyč namontuje, aby som si mohla v spálni dať závesy, ale medzitým ma asi aj chuť na závesy prešla... Premýšľam, že milé tyče (áno, sú aj v ostatných izbách, hanba na naše hlavy) odnesiem do sklepu.

A čo so skriňami a s vecami v nich... na burze som toho moc nepredala, naopak z pivnice som dovliekla starý golfový kočiar po Peťke a ako výraz dobrej vole som ho vyumývala a snažila sa ho začať používať. Aj tak mi však nevyhovuje a chcem nový, no a teraz mi tu starý zavadzia. Predať ho nechcem, lebo je vysoký a šikovný pre väčšie dietko a bude sa hodiť na výlety, keď bude mať Klárka 2-3 roky. Tuším ho zase poskladám a šupnem do sklepu, lebo keď príde nový kočík, tak tri kočíky v byte by už moj muž neprežil.

No, ešte som chcela popísať o neuspokojenej potrebe vlastného realizovania (šitie a hačkovanie, to vždy len začnem, musím prerušiť, potom znovu naviažem, pomýlim sa a len páram a páram).. ale batoliatko už plače a spoza mriežok ohrádky vyzerá ako taký protestujúci malý väzeň!

Takže nabudúce!