Sugar Island´s Diary

3.januára - novoročná torta a štramberské uši

3.1.2012 som pre návštevu a pre nás upiekla novoročnú tortu s karamelovým krémom, z ktorého mi dosť ostalo a tak som ním naplnila kupované štramberské uši - to sú úžasné kornútky z perníkového cesta, česká špecialita snáď aj registrovaná v Bruseli.

Torta teda vyzerá dosť otrasne a viac fotiek nemám (teda má asi sestra), ale vo vnútri bola fakt výborná.

Recept na jednoduchú Novoročnú tortu s karamelovým krémom:
Korpus:

6 vajec
120 g práškového cukru
140 g polohrubej múky
prípadne 2-3 lyžičky kakaa

Krém:

1 uvarené Salko (plechovku sladeného kondenzovaného mlieka varíme 2,5 hodiny v hrnci úplne ponorené vodou, POZOR! otvárame až úplne vychladnuté, najlepšie na druhý deň, pretože hrozí oparenie)
200 g masla

Ďalej potrebujeme:

marmeládu Lingoon Sylt (k dostaniu v Ikea)
čokoládovú polevu

Bielka vyšľaháme so štipkou snehu a dvoma lyžicami studenej vody, do ušľahanej zmesi primiešame 30 g práškového cukru. Žĺtka ušľaháme s 90 g práškového cukru. Sneh spojíme s vymiešanými žĺtkami a pridáme preosiatu múku. Kto si neverí, môže do múky prisypať lyžičku prášku do pečiva :-) Nakoniec môžeme do polovice cesta primiešať kakao a do formy vlievať striedavo, aby sa vytvorila pekná mramorovaná štruktúra.
Dno tortovej formy vyložíme papierom na pečenie, boky nevytierame, nevadí, že sa cesto prichytí, po vychladnutí ho odkrojíme nožom. Ide o to, aby ostalo rovné a nenabehlo smerom k stredu.
Pečieme v dobre vyhriatej rúre na 175st C a po polhodine špajdľou kontrolujeme, či je už upečené.

Príprava krému: Zmäknuté maslo vymiešame s úplne vychladnutým Salkom, krém vymiešame veľmi dôkladne.

Vychladnutý korpus (ideálne je upiecť si ho deň dopredu, lepšie sa prekrajuje) prekrojíme na dve časti, spodný diel potrieme marmeládou a potom krémom, priklopíme vrchným dielom. Vrchný diel a boky potrieme tenšou vrstvou krému a polejeme čokoládovou polevou. Necháme vychladnúť polevu a aspoň pár hodín odstáť v chlade a potom už len pri kávičke šmakujeme! :-)

Dobrú chuť!

Čalamáda

Keď nám jedna milá pani nám darovala kapustu väčšiu ako hlava horského trolla, úprimne som sa potešila, pretože zeleniny nikdy nie je dosť, no lenže to som ešte netušila, že si milou kapustou zakapustím celé dva dni!

Čo z toľkej kapusty, flíčky se zelím síce ľúbime, ale jesť ich dva dni je akurát dosť a tak ma napadlo zavariť do fľaštičiek čalamádu. Čalamádu predsa milujeme a tej od svokry sa nevieme dojesť, prečo si teda nespraviť vlastné zásoby?!

A takto to prebiehalo:

Zelenina... ako vidieť papriky bolo až moc.. dala som len polovicu a aj tak mám pocit, že to bude hlavne papriková čalamáda...

Cukor, ocot a DEKO!

Takto som to poctivo v rukách krájala..

Na nohe mi viselo nespokojné dieťa...

Nakrájaná čalamáda si 24 hodín oddýchla v náleve a mohlo sa začať plniť....

Dieťa už sa ukľudnilo a pekne sa hralo s prázdnymi fľaškami od piva..

A už pekne stoja v rade ako vojačikovia - naše drahé fľaštičky s čalamádou! Snáď nam nesplesnivejú a budú chutiť!

Naše malé prázdninové tvorenie

Toto leto nebolo práve najslnečnejšie a najteplejšie a tak sme mnoho dní strávili len tak doma.

A aby sme úplne nezaháľali, vymyslela si Peťka pre mňa rozne projekty.
Tak napríklad waldorfské miminko pre Klárku:

Brošňa podľa Peťkinho návrhu (ten som bohužiaľ neodfotila a niekam sa stratil). Začali sme spolu, dokončovala som sama:)))

A vymyslela si aj kapsičku:

Zo Švédska sme dostali kúzelné vykrajovátka - Pippi , Pán Galán (opica) a Koň Pán už sa nepämatám:). Takže sme vykrajovali, piekli a zdobili:

Pravdaže Peťka toho vytvorila omnoho viac, rozne obrázky, obrazy, časopisy, knižky, domčeky pre bábiky, len to som nefotila, to je jej teritórium a raz si spraví vlastný blog. Zdokumentovala som však, do čoho vmanévrovala aj mňa.

Klárka má rok

O tomto večernom čase pred rokom som už hádam aj mala zošité brucho a Kláruška, ten nežný drobček trojkilový, od 19:24 už dýchala vzduch sama za seba a veľmi výrazne o sebe dávala vedieť. Ako prehlásila doktorka "ešte len po ramienka bola vonku a už kričala". A to bolo veľmi dobre a taká je stále, výrazná a nebojácna, ale zároveň nežná, milá a prítulná.

Už niekoľko dní sama chodí, postupne sa púšťala sama a teraz sa už sama prechádza po celom byte, občas chúďatko skĺzne na štyri, ale hneď sa zdvihne, otrasie sa a šinie si to ďalej, plakať pri páde nemá vo zvyku, to už musí byť, aby Klárka plakala z ľútosti! Zato, keď sa rozčuľuje, že jej Peťka niečo nedá alebo ja mama jej v niečom bránim, to sa rozreve ako tur! Proste nenechá si diktovať, to sa máme na čo tešiť.